[1] Vizuálna predstava imaginárneho tmavého priestoru/miestnosti, steny nevidí. Na podlahe je kruh, ale nie je nakreslený, ani nijak vyznačený priamo v tom priestore, je len v jej predstave (vie, že tam je, asi pomocou nejakej vizuálnej zmeny, napr. že jeho obrys je svetlejší ako zbytok miestnosti). Pozerá naňho z pohľadu človeka, ktorý stojí, mimo kruhu. Seba nevidí. Jej pohľad nie je zaostrený na nič konkrétne. Vie, že dookola sú nejaké prístroje, aj keď ich priamo nevidí - po jej ľavej strane veľká kamera “matka”, okolo ďalšie menšie kamery, rovnomerne rozmiestnené okolo kruhu. Uprostred je niečo alebo niekto - vie, že tam má byť dieťa, ale práve tam nie je. [2] Chvíľu pred pípnutím jej na krátko preblikne vizuálna predstava tváre jej šéfky (predstava miestnosti vtedy nezmizne, len sa utlmí). [3] Obrazy znovu vizualizujú myšlienkové pochody.

Poobede budú natáčať avatary pre ich výskum. Kruh je priestor, ktorý bude snímaný prístrojmi (ale kamery tam narozdiel od jej predstavy nebudú). Ona bude dávať inštrukcie, ale ešte nevie, či bude môcť prísť Káča (šéfka), a dávať tomu dieťaťu, ktoré bude snímané, inštrukcie ona. Bude tam niečo, s čím sa to dieťa bude hrať.

-

-

* Vie, že…