Vnútorne si hovorí “proč” - súčasť vety “proč to nepípá?”, ktorú nedokončila, ale už tam bola celá [1]. Útržok myšlienky, ktorá sa viazala na netrpezlivosť (kedy už príde tón?). Prišlo jej to dlho, obávala sa, či jej nevypadlo slúchadlo a nebude to treba opakovať [2]. Zároveň nejasný vizuálny záblesk (druhoradá, doplňujúca, rozmazaná vnútorná predstava) na soundbox - je zapnutý [3]? Ale hlavná je emócia netrpezlivosti, očakávania, neklidu a obava, či to všetko funguje. Spojené mentálne pocity/myšlienky - nevie povedať, čo prevláda, ale je tam určite aj pocit, aj keď ho nepociťuje nijak telesne. (Najprv povedala, že to nie sú dve separátne veci a že pocit, je nesený vnútornou rečou, potom, že trochu sú - vnútorná reč je trochu externá, popis/komentár pocitu.)
Predtým bola dosť sústredená na obraz, ktorý mala pred sebou - bielu plochu (asi sekundu pred beepom) a na slúchadlo, snažila sa auditívne sprítomniť tón, “vymodliť si ho”.