Vnútorne si hovorí “jak to bylo?” (beep prišiel pri slove “jak”) [1]. Vizuálny záblesk/spomienka na sen, ktorý mala predošlú noc - pohľad na vysokého chlapíka, “pravdepodobne vyšetrovateľ z nejakého seriálu” [2]. Vidí ho z podhľadu, má nejasné rysy tváre, z obrazu by ho ani nespoznala, ale vie, že to je on. Vyšetrovateľ je v malej miestnosti, ktorá vyzerá ako cela, celé to je ponuré. E. sa snaží spomenúť si, ako to bolo, čo sa v tom sne odohrávalo - premýšľa, či bola tým vyšetrovateľom ona, alebo ho len videla. V momente beepu jej už je jasné, že bola v roli pozorovateľa, režiséra snu, ktorý ním manipuloval (ale napriek tomu to ešte rieši a komentuje tou vnútornou rečou) [3].

Na ten sen myslela už asi 10 sekúnd. V momente, keď zaznel tón, vyšetrovateľa videla zvonku, ale predtým bola v jeho roli. Bola nebystrá, unavená, pomalá.

-

-

-