Vnútorne si hovorí “je vám dvěma” (beep prišiel pri slove “dvěma”) [1]. V tom momente už skutočne stráca vedomie, vypína, zaspáva - “zmätenosť pred spánkom”. Nevie si vybaviť, ako tá veta mala pokračovať, alebo koho sa týkala. Zároveň doznieva statická vizuálna predstava dvoch konkrétnych umelkýň (pozornosť venuje hlavne jednej z nich), sú v garáži [2]. Má matný pocit, že slová sa týkajú ich, na hrane tónu sa tam nejak pohybovali, ale nie je schopná vybaviť si prepojenie vnútornej reči a obrazu. Zároveň pocit potrhanej vnútornej skúsenosti.
“Roztrhané to mala už strašne dlho”, snažila sa udržať myšlienky, na čokoľvek, ale nepamätala si dve slová späť, nevedela udržať jednu líniu.